All magic comes with a price

Všetko najlepšie

25. dubna 2017 v 20:04
Ahoj.
Myslela som si, že všetko čo si pre mňa kedy znamenal je už za mnou. Už som dokázala byť šťastná, usmievať sa a tešiť sa aj bez teba.
No a dnes máš opäť meniny... A ja mám opäť srdce zaplavené smútkom.
Kedysi som ti povedala že nikdy nezabudnem ani na meniny ani narodeniny. No a hoci už vyše roka nie sme v kontakte a ja absolútne neviem čo je s tebou.. Či už plánuješ s ňou svadbu...
A teba tiež nezaujíma čo je so mnou.. No napriek tomu ti opäť raz prajem všetko najlepšie. A skutočne ti to prajem, napriek všetkému. A stále som ti vďačná za to čo si pre mňa urobil...
A hoci si to nikdy neprečítaš, nevadí... Maj sa krásne... A hoci sme sa nikdy ani nevideli... "Dovidenia" ....
 

6 dní doma..

16. dubna 2017 v 19:39
Ahojte. Dúfam že všetci máte pekné sviatky. Viem, že mnoho ľudí ich nemusí, no ja ich mám rada. Tak ako väčšinu sviatkov, okrem štátnych teda. A teraz mi vyšlo 6 dní voľna.
Cez tieto veľkonočné pravidelne pozerám Annu zo zeleného domu, Vtáky v tŕni, prejedám sa ( chvala Bohu ja nepriberám tak si to skutočne užívam Smějící se) snažila som sa čosi háčkovať.. Normálne mi chvíľami chýba robota, ale už v utorok sa tam vrátim takže ešte som rada takto..
Zistila som, aká som slabá vo svojich predsavzatiach. Sľúbila som si, že budem chodiť viac do kostola no ani včera ani dnes som nebola. Som si vedomá toho čo je správne robiť, ale radšej na to nemyslím a necham to tak. Robím to, čo sa mi chce v danej chvíli.
Ale napriek tomu, som sa konečne po dvoch rokoch som sa opäť raz dokopala k hebrejčine. Už pred 4 rokmi som sa tomu začala venovať a potom som to vzdala. Potom som to skúsila zase a vykašľala som sa na to. No a teraz opäť raz. Teším sa z toho veeeľmi, a verím tomu že už to dám. Znáňam si materiály na to, učím sa zatiaľ písmo.



Som fakt zvedavá či konečne sa už posuniem ďalej a aspoň základy budem vedieť. Držte palce, ďakujem :)

Po dnešnej spovedi...

11. dubna 2017 v 19:20
Moj vzťah k Bohu bol vždy zvlástny. Verím v neho, v Ježiša všetko.. Snažím sa byť dobrým človekom, aj keď niektorým hriechom človek vždy prepadne.. Dnes som bola po takmer 3 rokoch na spovedi. A čo som vždy považovala za čo najmenšie zlo, vyšlo to ako jedno z najväčších.. Nechodievam do kostola.. Už aspoň rok som sa snažila odhodlať ale nešlo to. Nemám rada tie naučené cerémonie, kde sa už len po pamäti recituje.. A pritom je to vraj jeden z najväčších prehreškov voči Bohu. Toľko vecí ma na srdci ťažilo a nebola som schopná mu ich povedať, lebo tak ma zdeptal s týmto a nadal mi.. A áno, vážne ľutujem všetko zlé čo som urobila, poplakala som si.. Ale nedalo mi to a šla som k ešte inému kňazovi. Ten potvrdil čo mi povedal, ale aj ma utešil. Viac som mu mohla porozprávať.
Ale teraz keď si to tak vezmem, možno majú pravdu. A ja svoje životné šťastie v ničom nenachádzam tak to skúsim v tomto smere. A aj teraz ešte keď to píšem mám oči plné sĺz.. Ale neviem či stále z ľútosti alebo zúfalstva. A páči sa mi ako mi jedna pani povedala, že za svoje hriechy sa budem ja zodpovedať podľa svojho svedomia.. Tak už sa na toho prvého kňaza ani tak nehnevám, verím tomu že to čo všetko mi povedal nemyslel v zlom. Ale ďakujem Bohu že som našla odvahu ísť tam dnes, a potom aj za tým druhým kňazom...
Držte mi palce, idem skúsiť byť dobrým človekom nielen medzi ľuďmi, ale aby som bola dobrá aj v očiach Boha. Cítim sa taká slabá ale snáď to zvládnem.
 


Odsúdená na samotu?

17. února 2017 v 21:13 |  Hlúpe zamyslenia
Mám 21 rokov, túžim po večnej láske.. No nie som schopná mať vzťah.. Vždy keď niekoho spoznám a je aj ku mne milý a podobne zrazu cúvnem.. Neznášam sa veľmi kvôli tomu. Asi som zaslepená kopou romantických filmov a príbehov a nikdy sa mi nič nezdá dosť dobre. A viem že nemôžem očakávať neviem čo všetko v reálnom živote. A možno keby prišiel nejaký Tarabas nebolo by mi to dobre, lebo by som chcela Gilberta. Chápete to? Ja som už zúfala. Som si vedomá svojej chyby a neviem sa jej zbaviť. A tak nejako dúfam že príde niekto kto vo mne toto celé zlomí a bude to on.. Neviete mi poradiť čo mám robiť? Lebo sa zbláznim z toho. Aj teraz mám takú známosť. Je strašne fajn a povedala som si že nebudem nič očakávať. A že si budem všímať najmä to dobré, nie nejaké zanedbateľné chyby. Najskôr mi to šlo, ale už zase som na pochybách ako pokračovať a či vôbec... Myslíte že keď stretnem toho pravého dokáže to prelomiť, alebo som odsúdená ostať sama? :D

Pondelkové ránko

8. února 2017 v 17:51 |  Bežný pracovný deň
RÁNO

Budík zase ziape na celú v izbu, aby sa mi náhodou nedosníval ten perfektný sen kde som žila s Gerardom Butlerom s ktorým som sa práve nasťahovala do perfektného nového domu. Neviem či sa mi chce nadávať na celú existenciu seba v tomto svete, alebo skôr na tú príšernú pesničku ktorá ma každé ráno budí. A to som ju kedysi zbožňovala. Samozrejme akoby na prostest, nevstanem hneď. Ešte aspoň 3 krát musí tá bučora zazvoniť..
Prvé čo urobím keď konečne vstanem je, že sa pozriem do zrkadla na seba.. Opäť raz si nadávam, že prečo do pekla som sa večer neodmalovala.. A tak ešte pomaly naslepo nahmatám odličovacie obrúsky a idem do kúpeľne.. Som si istá že každý jeden vie čo sa v takej kúpeľni ráno robí nebudem to rozprplávať.
Dnes celkom určite stačí keď si dám len špirálu. Make up netreba. Tu sa samozrejme pridáva do debaty druhá časť mozgu, ktorá hovorí, že keď pracujem s ľuďmi určite by sa make up hodil.. Nie, nechám to dnes na svoju prirodzenú krásu. Prirodzenú čo? A akú? Okrem toho vedľa dnes robí ten chalan čo sa ti tak páči.. Prekliata polovička mozgu, zase ma prehovorila a tak make up ktorí si bežne ženy dávajú ako prvý ja si dám ako posledný, však prečo nie.
Vlasy, pass, cop dnes bude v pohode, aj tak ako sa poznám 35415855 krát sa v robote prečešem.
Ok, skriňa otvor sa... Takže tieto rifle by boli super.. Ok, najskôr si skočia na rande s práčkou. Tieto vyzerajú tiež celkom fajn. Nie, nehodia sa mi k tomu úžasnému pracovnému tričku. Dnes je celkom vhodný deň na sukňu. Tááák, tu ju mám. Ešte silonky, druhá noha .. ok, s touto dierou to asi nepôjde. Konečne po 15 minútach som našla vhodné oblečenie.
Super, ešte mám kúsok času, stihnem si urobiť niečo na raňajky. Namiesto raňajok som sa stihla akurát tak pohádať so sestrou, ktorá mi zase raz ukradla ponožky. Ani Dobby by si nedovolil toto.. Kým sa ukľudním uvedomím si že mám asi tak 5 minút kým odíde autobus, krása.. Rýchlo kabelu chytím nahádžem do nej základne veci ako lak na vlasy, hrebeň, voňavku, špirálu, ceruzku. Bežím sa obuť.. Jo, krásne, tie zbytočnosti ako peňaženka, kľúče a tričko do práce som nechala v izbe..

Bežím tak, že málokto by sa mohol chváliť s takou rannou rozvičkou....

So ženatým?

23. ledna 2017 v 19:49
Chcem sa podeliť o môj aktuálny problém, stav alebo ako to nazvať....

Keď som chodila ešte na strednú, nooo mala som 16 rokov... Tak som bola v jednom obchode aj so spolužiačkou. A bol tam predavač, neskutočne sa mi páčil. Viete, ja som vždy vyzerala mladšie na svoj vek, no a on bol očividne o dosť starší.. Ale tak aspoň sme sa mali o čom so spolužiačkou rozprávať a vymyšlali sme si rôzne romantické závery tak ako sme to my vedeli... Asi 2, 3 krát som bola v tom obchode. Ale to preto, lebo som niečo odtiaľ potrebovala, nie že by som sa chcela vtierať kedže som vedela že z toho nič nebude...
Po škole, keď som už pracovala v jednom obchodnom centre, som ho náhodou stretla na chodbe. Ľudia, po asi 2 rokoch a on si ma pamätal. Len sme sa pozdravili a každý si išiel po svojom. Pohľad mu ostal rovnaký ale opäť som na neho úspešne zabudla...
a teraz po takmer 3 rokoch som potrebovala ísť opäť do toho obchodu. Pomohol mi s výberom, sem tam sa ma oýtal niečo či už robím, alebo stále škola a tak. Nejako som to neriešila. Doma som lajkla na fb jeho stránku s predajňou a on mi večer napísal že ďakuje za ten lajk. No a potom sme písali čosi a tak.. Myslela som že to len ten večer. A na ďalší deň hneď ráno som mala objednávku z obchodu hotovú, potom mi ešte písal či som spokojná a tak.. A potom už tak pomimo... Zistila som že je ženatý už a má dve deti. Povedala som mu, že sranda že si ma pamätá aj po toľkých rokoch.. a on že vo mne niečo je... a že keby nebol zadaný a tak tak by ma možno pozval na kávu...
Sranda, na jednej strane by som mala byť rada že sa mi neozval teraz už, však nech sa venuje rodine. Neviem si predstaviť že ja by som bola vydatá a chlap by vypisoval nejakej trúbe.... No na druhej strane moje tak trochu sebecké ja chce aby sa ozval.. a viem že by to nebolo dobre.... Neviem čo robiť, viete poradiť??? ....

Knihomania

6. ledna 2017 v 15:25
Povedala som si, že začnem sa naplno venovať svojej mánii - knihám.


Toto bola moja zbierka minulý rok v marci...


Áno, momentálne som sa tak dobre usadila že som príliš lenivá ísť to nejako nastailovať a aktuálne vyfotiť.. Ale od vtedy mi do mojej malej zbierky pribudli napriklad nový Potter, Vianočná Koleda, Strážca času... Nejako som sa tomu už nevenovala..
Ale ako som povedala, opäť si to idem rozbehnúť a tu je zoznam kníh čo si skutočne musím kúpiť:
- Anna zo zeleného domu- Všetky časti okrem tej prvej.. Tú už doma mám.. Ďalšie som tiež čítala, ale chcem ich vlastniť.
- Vtáky v tŕní - Milujem tie filmy, nechápem prečo som to ešte nečítala..
- Hra o tróny - ďalšie časti čo mi chýbajú..
- Pýcha a predsudok
- Zločin a trest
- Shakespeare - Okrem Rómea a Júlie všetky ďalšie..
- Rozprávky - to by som chcela aj nejaké zbierky klasických rozprávok.. Aj zahraničné a aj slovenské...
- Harry Potter - ilustrované knihy


Ono by sa toho ešte nazbieralo podstatne viac, ale keď si teraz predstavím ako s bežných slovenským platom nadobudnem aspoň tieto.. Tak myslím že toto zatiaľ stačí... Anny sú momentálne priority...
A keď si tie kúpim, vyfotím aktuálny stav mojej zbierky.. :)

P.S.- ak by bolo niekomu divné prečo mám knihy ktoré sú vytrhnuté zo sérii - tie som dostala ako darček ;)

Sviatok

6. ledna 2017 v 11:37
Opäť raz je sviatok... Nie, to sa nesťažujem :) Ale takmer som si to ani neuvedomila... Smena v práci mi vyšla tak, že tak či tak by som nerobila. Ráno som vstala, poupratovala, teraz pozerám rozprávku.. Som sama domááá tak si to užívam. Smějící se Googlujem po internete knižky. Chcem si nejakú zbierku rozprávok kúpiť.. Vždy som mala rada rozprávky a konečne sa za to nehanbím. Nehanbím sa ani za to keď sa z niečo teším tak skutočne ako malé dieťa, mám rada zdrobneniny, a som zasnená do čarovných svetov a verím na kúzla a zázraky...
Zatiaľ som sa len takto v skratke ozvala, musím ísť ešte variť.. Prajem vám pekný deň a užívajte si voľno. Dúfam že s rodinkou v pokoji a radosti. Pa


Internetová láska?

5. ledna 2017 v 13:38


Dá sa zaľúbiť cez internet?

Ešte pred rokom by som vám celkom uričte povedala že sa to dá.
Pre začiatok treba uviesť, že som nikdy predtým nemala vzťah. Nejako to nevyšlo, a keď aj mohlo byť ušla som. Mala som v tej dobe 17 rokov a tiež aj myslím že slová mierne psychické problémy to vystihujú. Depresie a nevedela som byť šťastná. Veľa ľudí sa vysmieva z mladých čo fakt trpia, že čo oni môžu mať za problémy a podobne. Ale každý sme iný, a každý svoj život vnímame inak. Ja som vždy bola veľmi precitlivená čo mi aj ostalo.

No a raz mi napísal chlap, ktorý nemal vek uvedený ale vyzeral celkom mlado. Najskôr sme si písali o hudbe a podobne. A ešte v ten deň prešiel do takej témy že všetky moje problémy sú o ničom, a úplne som sa cítila ako chudera. Och, aká som len bola vytočená.. Ale na ďalší deň sa ozval. Ospravedňoval sa a ja som to z nejakého mne doteraz záhadného dôvodu prijala.. A boli sme v kontakte ďalej. Zistila som že je o 17 rokov starší odomňa. Ale to mi tiež nevadilo a boli sme v kontakte od ráno do rána celé dni... Bol taký iný než ostatní chalani v mojom veku. Pamätám si ako zo mňa vymámil adresu, že idem kamsi preč a mi pošle pohľadnicu. A namiesto pohľadnice mi prišla na narodeniny prvá pentalógia kníh. Raz som mu len tak poslala obrazok že tieto knihy by som chcela a on mi ich postupne posielal. A to ako sa ku mne správal ( samozrejme všetko len cez správy ) som zbožňovala. Vedel ma aj tak trochu zbuzerovať keď som niečo robila zle, nebol prehnane milý, ale zase vedel aké slová kedy použiť. A moje depresie pominuly.
A prišla prvá hádka. Keď som s ním nechcela telefonovať. Nedokázala som to. Bála som sa že akékoľvek posunutie ďalej by to celé pokazilo. A predsa po tej hádke sa ešte ozval, ospravedlnil a dostala som ďalšie knihy na meniny... A aj prišiel za mnou a ja som nešla... Postupne mu zrejme došlo že to nemá zmysel a stále menej a menej sme boli v kontakte.
Možno vám to bude smiešne, ale 3 mesiace bytia s ním v kontakte spôsobili že to bol doteraz najdôležitejší chlap aké som spoznala.
A možno ak to niekto číta sa pýta že prečo som nešla.. Skutočne som sa bála, aj toho že by sa to pokazilo, aj vekového rozdielu, alebo toho že by sme v skutočnom živote boli jeden pre druhého sklamaním.. A potom bola ešte jedna šanca ho vidieť, ale tiež som nešla. Lebo to bolo už po takmer roku aj som sa hnevala, a opäť raz bála. Ten prekliaty strach...
Zaujímave je, že napriek tomu že sme neboli už moc v kontakte potom mi ešte vždy doposielal tie knihy... na Vianoce, a ešte na ďalšie narodeniny...
Možno som to pár krát ľutovala že som nešla, ale asi to tak malo byť. Vtedy som sa kvôli tomu ešte ldho trápila..
Ale tento rok si ma už definitívne aj vymazal z priateľov, bolo to počas volieb, zrejme som volila niekoho koho on neznáša Smějící se. Aj vtedy som takú slabosť dostala... Ale nevadí.. Už je po tom všetkom. Viem že má priateľku, je spokojný.. Ja som ešte vždy sama, ale veľa ma vtedy naučil...
Och, a ešte ak si niekto myslí že to bol len nejaký uchylny chlap, ktorý je na mladé sa veľmi mýli.. Mál ma rád, to celkom určite viem... A aj ja jeho. Vtedy som si myslela že ho ľúbim, ale teraz už neviem. Nemám s čím porovnať, a za tie roky to už tak nevnímam. Skôr ma mrzí že mu už nepoviem aká som mu vďačná.. Ale asi by sme si ani viac nerozumeli, tiež som sa zmenila..
A ak si myslíte že som hlúpa, verte mi, ja so to tiež o sebe myslím Mrkající

Stalo sa vám niekedy niečo podobné? Mali ste alebo máte nejakú svoju internetovú lásku???

Prekonávanie samej seba

1. ledna 2017 v 17:42
Kedže som tento blog založila pred pár dňami, tak idem písať o skúsenosti ktorá sa mi stala ešte v Októbri...

Jedna moja známa žije v Anglicku. Nespočetne veľa krát ma volala nech za ňou prídem buď na návštevu, alebo aj bývať k nej.
Vždy som túžila cestovať. Vidieť rôzne miesta, ktoré som vždy videla len na fotkách. Zistiť či su naozaj skutočné... A aj keď som mala takúto možnosť, celé roky som sa jej bránila.
Dôvod bol jednoduchý. Neprekonateľný strach. Strach ma vždy prenasledoval a je so mnou každý jeden deň. Ale tu nešlo len o to že by som sa bála či padne lietadlo.
Jedna vec ma desila, že ak sa doma niečo zomelie a ja budem tak ďaleko čo si počnem. Vždy som bola veľmi citovo naviazana na rodinu, hoci si doma nikdy nehovoríme také veci. A nikdy nepodporovali tieto moje nápady ísť niekam. Nebránili mi v tom, ale keď nemáte podporu od tých ktorých ľúbite je to o ničom.
Potom som sa bála letiska. Všetky tie kritéria s čím môžem ísť na palubu, rozmery a podobne. Išla som sa zblázniť len z tej predstavy...
A aj doprava tam. Autobus, vlak, električka, lietadlo... A to veľké Londýnske letisko....

Ale rok 2016 bol v tomto pre mňa zlomový... Sedela som v rockovom pube pri pive a tam mi to došlo. Nemôžem sa každý deň báť. Každý deň ísť domov so strachom či je všetko so starkým v poriadku. Každý deň rozmýšľať nad tým že čo by bolo ak.. No a bola oslava kde bola aj tá moja známa s jej priateľom angličanom. Vždy som ich mala veľmi rada a povedala som si že proste pôjdem. A urobím to najrýchlejšie ako to pôjde kým si zase nezačnem namýšľať hlúposti.
A tak to zrazu išlo. Dohadovali sme dátumy a zrazu sa to stalo. Prišla mi smska o prijatí platby za letenku. Vtedy mi to začínalo trochu dochádzať čo som urobila. A hoci sa strach opäť raz chcel pustiť do reči úspešne som sa bránila.

A prišiel deň D. Ráno keď zazvonil budík skoro som sa rozplakala. Ale že vážne. Deň predtým sa so mnou všetci lúčili ( nikto od nás ešte nikdy neletel ) ... Došlo mi že už to musím spraviť. Sestra išla so mnou aspoň na vlakovú stanicu, kedže som vždy mala problém nasadnúť na správny vlak. Hoci sme sa nikdy nemuseli, ako som si sadla do kupé mala som slzy v očiach.
Na jednej strane som cítila strach, rešpekt pred tým čo ma čaká a aj radosť že sa to proste deje.




Vo vlaku som sa zakecala s jednou pani, a tá mi povedala že 10 rokov pracovala na letisku. Že to nie je nič ťažké.
Človek má v sebe asi niečo aby si nejako poradil. Však predsa neprídem na letisko a neumriem tam Usmívající se

Let bol skvelý zážitok. Uplne som sa do toho zamilovala. A išla som keď zapadalo slnko. Po asi hodine bolo úžasné vidieť ako predomnou stále slnko zapadá a za mnou je už tma.... A keď sme pristáli, ten pocit bol neopísateľný..

Cesta naspäť sa konala ráno, tak som ani nerozmýšľala či sa v tom veľkom letisku zorientujem. Ale už som približne vedela čo ma čaká a šlo to ľahko. A tých 11 hodín cestovania za to stálo. A dala som to . A sama. Taká hrdá na seba som snáď predtým ešte nebola.
Keby mi niekto dal do rúk letenku hneď by som šla a ani chvíľu by som neváhala..

Strach je aj teraz so mnou. Podľa mňa je prirodzené sa niečoho báť. Ale lietanie to už nie je. :)

Kam dál